Od roku 1989 sa datuje hudobná cesta bratislavskej skupiny Hex. Partia kamarátov zo sídliska priniesla v tomto revolučnom čase na naše pomery revolučnú hudbu. Kapela v roku 1990 začína tvoriť prvé ranné skladby, hrávať prvé koncerty,...

O-skupine

Od roku 1989 sa datuje hudobná cesta bratislavskej skupiny Hex. Partia kamarátov zo sídliska priniesla v tomto revolučnom čase na naše pomery revolučnú hudbu.

Kapela v roku 1990 začína tvoriť prvé ranné skladby, hrávať prvé koncerty, objavovať sa čoraz častejšie na očiach verejnosti a získavať si prvých fanúšikov. Ich talent neostáva nepovšimnutý a po dvoch rokoch od vzniku vydávajú prvý album u veľkej nahrávacej spoločnosti EMI. Debutu s názvom „Ježiš kristus nosí krátke nohavice“ predchádza singel Madelaine, ku ktorému je nakrútený aj videoklip a Hex sa okamžite katapultuje na špičku rozbiehajúcej sa gitarovej scény.

Z albumu sa presadzujú ešte piesne Tam kde slnko spí a skladba Dobrý motýľ vychádza aj ako fyzický vinylový singel.

Po tomto nesporne úspešnom vstupe do slovenského hudobného sveta skupina ako svoj druhý počin vydáva v roku 1993 album „Abrakadabra“, ktorý obsahuje coververzie známych skladieb zo 60tych rokov prevažne z dielne P.Hammela a M.Vargu. Pre mnohých fanúšikov je to prekvapenie, ale skladby Hej pán doktor a Letná láska sa koncertne ujali a kapela tak nepriamo nadviazala na odkaz slovenskej bigbítovej scény.

Treťou radovkou s jednoduchým názvom Hex /1994/ sa skupina vracia k svojej pôvodnej tvorbe, hneď boduje skadba 1,2,3( dobrý deň), neskôr aj ska-song Čo mám na to povedať. Album, ktorého produkcie sa ujal Laco Lučenič, je hudobne veľmi rôznorodý a mnohožánrový, ale komerčne nenaplnil očakávania a Hex stojí pred rozhodnutím, ako ďalej. Bude skupina napredovať, alebo zapadne do hudobnej histórie?

Kapela si dala dvojročnú pauzu, ustálila zostavu na štvoricu Ďuďo, Fefe, Yxo a Tybyke a pustila sa do nahrávania nových skladieb. Stalo sa to, čo asi nikto nečakal. Nový singel Vetroň sa stáva hitom číslo 1, kapela znie síce popovejšie, ale sviežo a moderne. Skladba zapôsobí ako živá voda na nudnej slovenskej scéne a stáva sa takzvane nesmrteľnou. O pár mesiacov výchádza album „UltraPop“, ktorý je nabitý ďalšími hitmi ako Maťo a Linda, Dana alebo tanečná Som On(Snežný pluh). Pribúdajú noví fanúšikovia , kapela hrá množstvo koncertov, vo vyhlasovaní výročných cien Grammy vyhrávajú platňu roka.

Na vlne úspechu vydáva skupina v roku 1999 pokračovateľa Ultra Popu album „Supermarket“, ktorým ostáva v nastolenej tvorivej ceste. Hitovosť zaručujú skladby Každý deň je nedeľa, Votrelec, Priatelia od Bobrej rieky. Hex sa definitívne zaraďuje medzi špičku pop-rockovej scény, ale stále s nádychom vkusu.
Po hektických rokoch si skupina dáva chvíľku oddychu a vydáva kolekciu najväčších hitov, na ktorú ale stihnú zaradiť aj novú skladbu Všetko čo mám rád, podľa ktorej pomenujú kompiláciu a skladbu Laila, čo potvrdzuje nevyčerpateľnosť a neustálu schopnosť tvorenia hitoviek.

Pauza trvá do leta roku 2003, keď vychádza tanečná skladba Chvíľu áno, chvíľu nie a úspech je opäť zaručený. Vydanie šiesteho radového albumu „Víkend“ sprevádzajú skladby V piatok podvečer a Michaela, za predajnosť dostáva novinka ocenenie Zlatá platňa. Na letných festivaloch sa Hex stáva najvyhľadávanejšou skupinou, nezabudnuteľné vystúpenie odohrajú na festivale Pohoda pred skoro desaťtisícovou kulisou.

Opäť sa čaká 3 roky na nové skladby, tentokrát skupina zaraďuje do éterov pieseň Život s nádychom country a všetky méty zdoláva titulná skladba albumu Nikdy nebolo lepšie, ktorá oslovila snáď všetky generácie fanúšikov.

Nastáva čas na vydanie DVD nosiča, ako najvhodnejšie sa zdá byť zachytenie koncertu na domáckom festivale kapely Žákovic Open a voľba sa ukázala ako správna. Šesťtisíc nadšených fanúšikov vytvorilo neopakovateľnú atmosféru a významnou mierou prispeli k dokonalému koncertnému zážitku. Nosič je ešte doplnený o historické zábery zoradené chronologicky zo začiatkov až po súčasnosť a dokument z nahrávania koncertu.

Píše sa rok 2009, čo znamená, že je podľa tradície na rade ďalší album. Skupina je muzikantsky dospelá, drží sa na vrchole slovenskej scény a v žiadnom prípade sa ani po 20-tich rokoch fungovania nechystá do hudobného dôchodku. Dokazuje to nová skladba Nočná pieseň, ktorá sa svojou podstatou vracia k rockovejším začiatkom kapely, samozrejme so súčasným zvukom. História sa teda spája so súčasnosťou a skupina si kráča svojou cestičkou ďalej, jej úspech môže spočívať aj v tejto jednoduchej, ale výstižnej vete... „ všetko sme vždy robili a robíme naplno, pretože nás hudba chytila za srdce a drží dodnes“ Ďuďo